Všetko o morčatách

Zaujímavosti

O možnom pôvode dosť zvláštneho názvu pre hlodavca sa už popísalo kadečo: "Zviera podobné prasťu, ktoré k nám prišlo zo zámoria," je najobľúbenejší výklad, hovorilo sa však aj o skomolení iného názvu. Prirovnanie k prasiatku je pochopiteľné pri dôkladnejšom pozorovaní pohybov zvieratka, alebo ak pomyslíme na ich kvíkavé zvuky. Možné však je aj to, že dnešné pomenovanie sa postupne vyvinulo z podobne znejúceho slova s celkom odlišným významom, podobne ako pri mačiakovi zelenom, ktorý sa po nemecky volá Meerkatze, čo by sme mohli preložiť ako morská mačka, ale ako druh opice nemá nič spoločné s mačkou ani s morom. Jeho názov sa vyvinul z pôvodného indického slova "marcata", ktoré znamená jednoducho "opica". Existuje ešte aj ďalšie možné vysvetlenie. V staroveku a v stredoveku sa novoobjavené druhy zvierat porovnávali vždy s už známymi druhmi a často boli pomenovávané podľa nich, čo sa neskôr často ukázalo ako zoologicky nesprávne; napr. morský lev v skutočnosti nie je nijaký lev a podobne. Hromadné podstatné ldnn "prasa" sa vtedy často používalo pre zvieratá patriace do najrozličnejších príbuzenských okruhov, ktoré mali iba zaoblený tvar tela a vo väčšine prípadov krátky chvost. Ktorý výklad je skutočne správny, nebude možné zistiť asi nikdy. Názov morské prasiatko je v nemeckej rečovej oblasti pevne zakotvené a pochybujem, že ho bude možné nahradiť zoologicky správnym názvom. V iných jazykoch však sú tieto snahy; v Anglicku sa dnes už takmer nehovorí o "guinejskom prasiatku" ale o "cavy". Aj v Holandsku sa presadilo "cavia" oproti staršiemu názvu "meerzwijn". Na Slovensku sa starý názov morské prasiatko takmer vôbec nepoužíva a nahradilo ho kratšie morča. Je zbytočné uvažovať o tom, či bol názov "morské prasiatko" vhodný, alebo nie - zviera sa tak jednoducho nazývalo. A ktorý milovník zvierat húta o tom, prečo sa pes volá pes...?
Royal Oak 20. decembra 2003 - Stovky morčiat zničili dom neďaleko amerického Detroitu natoľko, že ho úrady museli nechať zbúrať. Políciu na prípad upozornil sociálny pracovník, ktorý pôvodne riešil problémy rodiny majiteľa domu. Majiteľ, o ktorom úrady údajne vedia len málo, nechal po dome voľne pobehovať 440 morčiat. Domácnosť sa premenila na hotové morčacie kráľovstvo: hlodavce behali po každej izbe, v stenách, potrubí či peci. Moč presakoval cez podlahu do suterénu. Keď tento týždeň demolačná čata dostala príkaz tehlový dom zrovnať so zemou, pomáhajúci požiarnici museli mať pri pohybe v miestnostiach kyslíkové masky ako pri hasení požiarov. Majiteľ v dome žil 15 rokov a teraz by mal byť v opatere. Morčatá kŕmil z detských plastových bazénov a na dlážke mal plachty, do ktorých zachytával odpad. Ten potom vysýpal na zadnom dvore. Takmer všetkých hlodavcov umiestnili do obchodov so zvieratami.
Oblasť dnešnej Venezuely obýval kedysi hlodavec Phoberomys pattersoni. Pripomínal síce morča, ale dorastal do veľkosti bizóna. Najväčší známy hlodavec sveta žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov a vážil až 700 kilogramov. Tím venezuelských, amerických a nemeckých odborníkov odkryl v roku 2000 vo venezuelskej polopúštnej oblasti asi 400 kilometrov západne od Caracasu pozostatky velkého neznámeho zvieraťa. Až o 3 roky neskôr sa im podarilo tvora zaradiť: ide o obrovského vyhynutého hlodavca, vzdialeného príbuzného dnešného morčaťa. Obdorníci vynynutého hlodavca pomenovali Phoberomys pattersoni - čiastočne podľa harvardského profesora Briana Pattersona, ktorý v 70. rokoch viedol vykopávky vo Venezuele. Neformálne sa ale hodavcovi, ktorého rezáky aj s koreňmi merali okolo dvadsať centimetrov, hovorí Goya. Goya žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov okolo niekdajšej juhoamerickej rieky a v dospelosti vážil až 700 kilogramov. "Predstavte si morča, ale väčšie ako poznáme, a naviac s dlhým chvostom." Uvádza vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Science vedúci tímu Marcelo Sanchez-Villagra z nemeckej univerzity v Tübingene. Sanchez-Villagra ďalej upozorňuje, že v oblasti, kde bola kostra pozoruhodného tvora nájdená, kedysi žilo viac obrovských živočíchov. "Boli tam nájdené pozostatky vôbec najväčšej známej korytnačky, ktorá mala dĺžku tri a pol metra. Takisto tam kedysi žili krokodíly dorastajúci až do velkosti desať metrov a doteraz nepopísaný druh trojmetrovej ryby." uviedol vedec. "Keď žil goya, bola oblasť zalesnená, tiekla tam rieka a bola tam veľmi pestrá vegetácia," povedal Sanchez-Villagra. Goya mal podla neho srsťou zarastenú hlavu s malými ušami a očami. Mohutný chvost mu slúžil nato, aby sa udržal na zadných nohách, keď sa uisťoval, že sa v okolí nepotĺka nejaký predátor. Goya bol zrejme lahôdkou najmä pre kedysi žijúce obrovské krokodíly. Rovnako ako dnešný najväčší hlodavec kapybara i goya bol bylinožravec žijúci vo vode i na suchu. Phoberomys pattersoni žil v dobe, keď bola Južná Amerika izolovaná od zbytku sveta. To sa zmenilo pred tromi miliónmi rokov, keď sa Severná a Južná Amerika spojili a zvieratá žijúce na oboch kontinentoch sa začali miešať. "Goya sa kvôli svojej veľkosti a hmotnosti nepohyboval príliš rýchlo. Dariť sa mu mohlo len za predpokladu, že sa v okolí nepohybovali rýchle šelmy" citovala Sancheze-Villagru BBC. Konkurencia nových druhov tak pravdepodobne viedla k jeho vyhynutiu.