Všetko o morčatách

Druhy škrečkov

Krátka história škrečka zlatého V roku 1839 objavil zoológ George Waterhouse škrečka zlatého v blízkosti mesta Alepoo. Pomenoval ho Cricetus auratus, čo znamená, škrečok zlatý. Takmer až o sto rokov neskôr sa podarilo profesorovi Aharoniovi zo zoologického oddelenia Univerzity v Jeruzaleme odchytiť prvého živého zlatého škrečka. V hlbokej nore našiel matku s asi 12 mláďatami, z ktorých prežili len tri. Keďže sa rýchlo rozmnožovali, koncom roka ich žilo v zajatí už okolo 300. Škrečkovia dostali dodnes platné označenie: Mesocricetus auratus, škrečok zlatý stredný.,Stredný" preto, lebo sú menší ako škrečok poľný (Cricetus) a väčší ako trpasličie škrečky (Cricetulus). Po roku 1945 sa stali najobľúbenejšími domácimi miláčikmi aj v Európe.
Patrí medzi škrečky krátkochvostové. Meria 7- 10 cm a jeho sotva 1 cm dlhý chvostík je cez kožušinku ťažko vidieť. Srsť má na chrbte šedo - hnedú, ktorá smerom k brušnej strane prechádza do bielych škvŕn. Naviac sa mu na chrbte zhruba až do polovice zadnej časti ťahá čierny pruh. Vo voľnej prírode majú títo škrečkovia behom zimy srsť svetlo šedú, niekedy až takmer bielu. Medzi ich ďalšie typické znaky patria ochlpené labky. Povaha: škrečkovia džungarskí majú vyslovene mierumilovnú povahu. V dostatočne veľkej klietke alebo teráriu ich môže pokojne žiť aj viac pokope.
Patrí do skupiny šedých alebo dlhochvostých škrečíkov. Jeho veľkosť je od 8- do 12 cm. Chrbát má sfarbený do zlatohnedej farby, ktorá smerom k brušnej strane pozvoľna prechádza do bielej. Od čela až do polovice chrbta mu obvykle vybieha čierny chrbtový pás, čo však nemusí byť pravidlom. Má veľmi malé tmavo sfarbené ušká v porovnaní s ostatnými škrečkami. Má trochu zašpicatenú tvár. Povaha: U škrečka čínskeho ešte stále pretrváva veľmi divoké chovanie. Samička sa voči samcovi chová vyslovene agresívne. Skrotiť sa nechajú iba mláďatá.